Snívaj svoj sen

24. dubna 2008 v 12:53 | Wiwuška
Kvapky dažďa mi stekali po tvári..Všetko okolo mňa bolo samotné, opustené. Áno bolo... Predomnou stál on.. Ticho, tak ako to má byť, keď vás niekto opustí, len letmé náreky, vzdychy na rozlúčku. Jemný šepot pozostalých a tichý chlad cintorína sa mi drali pod kožu. Nepatrila som sem, nie, ale on áno. Ticho som k nemu podišla... Objala ho, vedela som, čo cíti.. Chlad, odpustenie, smútok, žiaľ, bolesť a lásku. Ano práve zomrela jediná osoba ktorá mu rozumela. Telo zmáčané od dažďa a pomalý odchod rodiny.. Existuje niečo horšie, ako myšlienka že človeka už nikdy neuvidíte? Nie... chcela som ho zobudiť, že to je len zlý sen, ale nemohla som. Pomaly sa z nemého tela vytrácal život. Brala som mu ho.. Moje čierne krídla sa rozprestierali nad ním, ako štít ktorý ho chce chrániť, ale nechránil. Zabíjal, ničil, zatrácal každý pocit, každú nádej, každú lásku, každú nežnú večnosť. Sladkosť života, slasť spútaných sŕdc a pier vdychujúcich život toho druhého. Ano musel zomrieť, chcela som mu zobrať život..Prečo? Pretože ju miloval, miloval ju až za smrť.. Sníval, že umrú spolu keď budú starý, keď budú vidieť ako plynul ich život, ich deti, ich láska. Chcela som mu ten sen splniť. Bola som smrť.. To čoho sa bojí život a aj ty... Pomaly som mu vnárala ruky do hrude. Jemne som sa predierala cez kožu a rebrá aby som zachytila tlkot srdca, aby som ho následne vytrhla z hrude. Jemný pomalý výdych, pomalé slová spomedzi pier, oslobodenie.. Telo sa prestalo hýbať, prestalo cítiť, prestalo žiť. Zabila som ho. V mojej ruke jeho srdce, ktoré búšilo vždy pre ňu... Krása jeho silného tela už žiadnej nebude patriť. Patril mi na okamžik, keď zomrel nikdy viac mi už toto telo patriť nebude. Patrí jej... Tak ako jeho šepot, jeho sny, jeho dotyky, výdychy, činy a láska. Nikdy by mi nepatril. Položila som jeho srdce k jej, nech sú vedľa seba. Telá pochovajú i tak ďaleko od seba. Tak nech aspon ich láska, sníva svoj sen vedľa seba. Ludia, krik to všetko som už počula... Mohla som odísť, slobodná, že som dodržala sen mladého chlapca. Prosím daj nech zomriem s ňou... Ano splnila som to... A teraz môžem ísť... Ďalej za tebou láska moja...Večnosť v ktorej žijem.. Moje krídla sa rozprestreli v krvavej noci a zmizli spolu s ďalším závojom smútku, zrady a prianí... Tíško som zašepkala ešte tebe do ucha SNIVAJ SVOJ SEN MALIČKÝ dlho trvať nebude... Zmizla som tak ako každý iný pocit, ako každý iný chlad.. lebo ja žijem večne v tebe v tvojom srdci. Žijem ako strach, ako tma ako to čo bere a teba si vezmem tiež raz k sebe neboj sa... Ja sa vrátim a potom ti dám bozk smrti, tak ako som ho dala sebe... Vdýchnem tvoj život.. Tak zatiaľ snívaj kým mám inú prácu.. Lebo teba milujem ako každý život ktorý zmizne medzi mojimy krídlami..patrím k tebe ako ty patríš ku mne...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Romy Romy | 25. dubna 2008 v 5:48 | Reagovat

Drsne ale pekneeee

2 Melindushkaaa Melindushkaaa | 25. dubna 2008 v 8:09 | Reagovat

tak toto je super.. nechapem...

3 Wiwa Wiwa | 25. dubna 2008 v 8:14 | Reagovat

dakujem... mne sa to tiež páči:)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama