Duben 2008

Snívaj svoj sen

24. dubna 2008 v 12:53 | Wiwuška
Kvapky dažďa mi stekali po tvári..Všetko okolo mňa bolo samotné, opustené. Áno bolo... Predomnou stál on.. Ticho, tak ako to má byť, keď vás niekto opustí, len letmé náreky, vzdychy na rozlúčku. Jemný šepot pozostalých a tichý chlad cintorína sa mi drali pod kožu. Nepatrila som sem, nie, ale on áno. Ticho som k nemu podišla... Objala ho, vedela som, čo cíti.. Chlad, odpustenie, smútok, žiaľ, bolesť a lásku. Ano práve zomrela jediná osoba ktorá mu rozumela. Telo zmáčané od dažďa a pomalý odchod rodiny.. Existuje niečo horšie, ako myšlienka že človeka už nikdy neuvidíte? Nie... chcela som ho zobudiť, že to je len zlý sen, ale nemohla som. Pomaly sa z nemého tela vytrácal život. Brala som mu ho.. Moje čierne krídla sa rozprestierali nad ním, ako štít ktorý ho chce chrániť, ale nechránil. Zabíjal, ničil, zatrácal každý pocit, každú nádej, každú lásku, každú nežnú večnosť. Sladkosť života, slasť spútaných sŕdc a pier vdychujúcich život toho druhého. Ano musel zomrieť, chcela som mu zobrať život..Prečo? Pretože ju miloval, miloval ju až za smrť.. Sníval, že umrú spolu keď budú starý, keď budú vidieť ako plynul ich život, ich deti, ich láska. Chcela som mu ten sen splniť. Bola som smrť.. To čoho sa bojí život a aj ty... Pomaly som mu vnárala ruky do hrude. Jemne som sa predierala cez kožu a rebrá aby som zachytila tlkot srdca, aby som ho následne vytrhla z hrude. Jemný pomalý výdych, pomalé slová spomedzi pier, oslobodenie.. Telo sa prestalo hýbať, prestalo cítiť, prestalo žiť. Zabila som ho. V mojej ruke jeho srdce, ktoré búšilo vždy pre ňu... Krása jeho silného tela už žiadnej nebude patriť. Patril mi na okamžik, keď zomrel nikdy viac mi už toto telo patriť nebude. Patrí jej... Tak ako jeho šepot, jeho sny, jeho dotyky, výdychy, činy a láska. Nikdy by mi nepatril. Položila som jeho srdce k jej, nech sú vedľa seba. Telá pochovajú i tak ďaleko od seba. Tak nech aspon ich láska, sníva svoj sen vedľa seba. Ludia, krik to všetko som už počula... Mohla som odísť, slobodná, že som dodržala sen mladého chlapca. Prosím daj nech zomriem s ňou... Ano splnila som to... A teraz môžem ísť... Ďalej za tebou láska moja...Večnosť v ktorej žijem.. Moje krídla sa rozprestreli v krvavej noci a zmizli spolu s ďalším závojom smútku, zrady a prianí... Tíško som zašepkala ešte tebe do ucha SNIVAJ SVOJ SEN MALIČKÝ dlho trvať nebude... Zmizla som tak ako každý iný pocit, ako každý iný chlad.. lebo ja žijem večne v tebe v tvojom srdci. Žijem ako strach, ako tma ako to čo bere a teba si vezmem tiež raz k sebe neboj sa... Ja sa vrátim a potom ti dám bozk smrti, tak ako som ho dala sebe... Vdýchnem tvoj život.. Tak zatiaľ snívaj kým mám inú prácu.. Lebo teba milujem ako každý život ktorý zmizne medzi mojimy krídlami..patrím k tebe ako ty patríš ku mne...

Osudové stretnutie - 3. kapitola

16. dubna 2008 v 13:53 | Melindushka
Ospravedlňujem sa za neskoré pridanie pokračovania, ale nemám veľmi čas.... Mám toho teraz strašne veľa... A asi by ste si mali prečítať najprv opäť začiatok.. Inak asi nebudete vedieť o čom to je:D Takže dávajte komentíky, aby som vedela, že aspoň niekto to tu číta a že sa mi oplatí sem dávať pokračovanie... Srdečná vďaka Melindushkaaa
Vtom ho zo zasnenia prebral výbuch smiechu. "Chalani, čo vám šibe? Práve ste ma zobudili z nádherného sna," vrhne sa na nich nahnevane James. "Prepáč nám to, ale keď sme videli tvoj výraz tváre, nevedel som udržať smiech," odpovedá mu Vernon, "vyzeral si, že si práve ušiel z blázinca." "Tak to ti fakt pekne ďakujem. Počuj Vernon, poznáš tamto dievča? To ryšavé?" opýtal sa svojho kamaráta. "Jasné. Volá sa tuším Lily Evansová." "Ako to, že som ju tu nikdy ešte nevidel?" nahnevane sa ho spýta. "Prisťahovala sa sem len pred týždňom. Je to moja susedka," odpovedal mu. "A prečo si mi nepovedal, že máte nových susedov?" nevie pochopiť, ako na to mohol zabudnúť. "Veď si sa ani nepýtal," obhajuje sa Vernon. "Dobre. Tak prečo si mi aspoň nepovedal, že tvoja susedka je taká krásna?" "Ale, prosím ťa. Ona? Jej sestra je krajšia, oveľa. Len sa na ňu pozri. Ani by si nepovedal, že sú sestry. A najkrajšie na nej je jej meno. Petúnia," zasnene odpovedá Vernon. James sa opäť otočil smerom, ktorým ukazoval Vernon. Mal pravdu. Bolo tam ešte jedno dievča. A naozaj nevyzeralo ako jej sestra. Ale Lily bola stále krajšia.
"Idem sa s ňou zoznámiť. Musím sa s ňou zoznámiť. Inak to neprežijem. Na tri. Raz, dva..." "Lily!!! Si hnusná! Čo si mi zas spravila?" James sa na ten krik otočil rýchlejšie ako blesk. "P-p-prepáč, Petúnia. Nechcela som. Ale veď som ani nič nespravila! Tak prečo to zvaľuješ na mňa?" obhajovala sa Lily. !Lebo ja viem, že si to bola ty! Vždy sa robíš, že si nič nespravila. Myslíš si snáď, že si myslím, že si to fakt nebola ty? To akože nejaké čary alebo čo? Myslíš si, že som hlúpa? Tak a knčím. Idem to povedať mame," povedala Petúnia a nahnevane odbehla. Lily tam zostala stáť so smútkom v očiach. "Prečo sa vždy stane niečo nevysvetliteľné práve vtedy, keď sa nahnevám? Ja to fakt nechápem. Čo na mňa tak pozeráš? Niečo som ti snáď spravila?" oborí sa na Jamesa.
Nevedel, čo má povedať. Len tam tak stál s otvorenými ústami a hľadel, o čom sa tie sestry hádajú. "Prepáč. Ja len.. Ako sa voláš? Ja som James. James Potter. Ešte som ťa tu nevidel," odpovedal po prebratí. "Ach. Ja som Lily. Lily Evansová. Len pred týždňom sme sa prisťahovali," odpovedala mu. "Smiem sa spýtať, čo sa práve stalo?" "No už si sa spýtal," usmeje sa na neho. "Tak a tento úsmev je vrcholom jej dokonalosti," pomyslí si James. "Máš krásny úsmev," povedal. Musel. To by neprežil, keby to nepovedal.
Lily sa začala červenať. "Ď-ď-ďakujem. Si milý." "Tak a teraz, čo sa stalo?" opýtal sa jej ešte raz. "Neviem. Jednoducho proste som sa chcela ísť pohojdať, no sestra ma predbehla. Petúnia. Niekedy vie byť fakt odporná. NO ale k veci. Sadla si na ňu. Ja som sa nahnevala a vtom zafúkla na ňu taký silný vietor až spadla. Ale len na ňu. Ja som necítila, že by sa čo i len list stromov hýbal. Tak mi povedz, ako je to možné. Dobre. Ja už pôjdem domov. Možno sa ešte niekedy stretneme. Ahoj!" pozdravila ho. Keď to však vyslovovala, netušila ešte, že sa stretnú skôr, ako by to jeden z nich očakával. "Dobre. Tak sa maj. A nerob si z toho ťažkú hlavu, to prejde J," odpovedal jej. "Ďakujem. Mimochodom máš pekné oči," dodala a odišla. "Čo to povedala? Čo bolo to posledné? Že mám pekné oči? Tomu neverím..." Pozrel na hodinky. Už sú štyri poobede. Išiel teda domov. Veď už začal byť aj hladný.

Oznam

12. dubna 2008 v 20:53
Hele tohle je oznam pro vsechny lidi co maj radi fantasy:D takze ak si nekdo chce zahrat:) tak hra se jmenuje world of warcraft a potrebny info najdete na strance www.3server.cz :))) nebo mi napiste na icq 462066358.. dakujem