Osudové stretnutie - 2. kapitola

7. února 2008 v 8:27 | Melindushka
"Ty jeden nezbedník! Čo to stváraš s mojou mačkou? A ako si sa k nej zase dostal? No veď počkaj. Už ťa mám." Cing - cing. Nič. Cing - cing. Konečne sa otvorili dvere. A v nich Sam, prekvapená tým, čo v nich vidí. Ich sused Bloody s Jamesom v rukách. "Č-čo sa s-s-stalo?" spýtala sa. "Váš syn už zase týral moju malú krásnu Micku. Len neviem, ako sa k nej dostal, keď bolo všetko v dome zatvorené," nahnevane jej odpovedá Bloody. "James Potter! Okamžite sa pánu Bloodymu ospravedlň!" "Prepáčte," hovorí malý šibal s vážnou tvárou. Teda, takou vážnou, ako len mohol, aby sa pri pomyslení na malú krásnu Micku visiacu zo stromu nerozosmial. Bloody vrhol naňho nahnevaný pohľad, no nič viac nepovedal, otočil sa na päte a odišiel.
"James, prečo si to zase urobil? Nechápeš, že v tomto okolí nie sú všetci ako my?" "Ale chápem, no keď ja tú mačku nemôžem zniesť..."
James už vo svojich troch rokoch stváral s mačkami hlúposti. Nikto však nevedel, prečo si vybral práve Bloodyho a všetci dúfali, že ho to prejde, len čo trochu podrastie. No má už jedenásť a stále sa nič nezmenilo. Jeho najväčšou zábavou je trápiť susedov. A ako ho všetci spoznajú? Má neposlušné hnedé vlasy, ktoré si aj napriek tomu musí strapatiť.
James vždy dokáže svojich kamarátov ohúriť niečím novým. Niečím nezvyčajným. Jeho kamaráti si myslia, ž čaruje. No keď sa nad tým viac zamyslia, zistia, že čary neexistujú a nechajú to plávať.
Ale James vie pravdu. On je čarodejník. Sú nimi aj jeho rodičia, starí rodičia a boli aj prarodičia... Mama mu však zakázala o tom hovoriť. Vraví, že to nie je nezvyčajné, lebo na svete existuje veľa čarodejníc a čarodejníkov. No keby to vedeli aj mukli - ľudia, čo nevedia čarovať- celý svet by bol naruby. Veď každý by chcel svoje problémy riešiť čarami. A tiež mu často hovorí, nech muklov nepodceňuje ani neodsudzuje. Veď oni za to, čím sú, nemôžu.
"Počúvaj Jamie, ak toho nenecháš, neskončí sa to pre teba dobre. Nakoniec to možno niekto zistí a ty budeš mať obrovské problémy." "Ale veď dobre mami. Už sa pokúsim skončiť. Ale nič nesľubujem!" lišiacky sa na ňu usmeje a uteká zas von za kamarátmi. Veď snáď v tomto krásnom počasí nebude trčať doma! Ide si užívať prázdniny von. Aj tak o mesiac už bude sedieť vo vlaku smerom Rokfort. To je najlepšia čarodejnícka škola na svete! Rodičia sa už dávno dohodli s riaditeľom a ten ho tam už zapísal. James sa nevie dočkať nových spolužiakov a všetkého celkom. Dúfa, že bude v Chrabromile, jednej z fakúlt Rokfortu. Chodili tam aj jeho rodičia. Ďalšie sú Bystrohlav, Bifľomor a Slizolin. V Bifľomore určite nebude, nikdy sa nebifľoval. Mohol by byť aj v Bystrohlave, ale on je viac chrabrý ako bystrý. Do Sizolinu však vôbec nechce. Už len z toho názvu mu naskakuje husia koža. A ešte k tomu sa necíti, že by bol nejaký úlisný. Určite bude v Chrabromile.
No ďalej sa tým už nezaoberá. Prišli k nemu kamaráti a rozmýšľajú, čo by mohli "dobrého" robiť. Nikoho nič nenapadá, tak James navrhne, aby išli do parku. Ako náhle tam vstúpia, James je zrazu ako obarený. Neverí vlastným očiam. "To určite nie je normálne dievča. To musí byť môj anjel strážny." Veď ešte nikdy nikde nevidel také nádherné dievča. Vysoké, štíhle, ryšavé vlasy zopnuté do konského chvosta. No zo všetkého najviac ho upútali jej oči. Smaradgovozelené oči. Najkrajšie, ktoré kedy videl.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 FeFka FeFka | Web | 7. února 2008 v 20:42 | Reagovat

kto to len moze byt ze ?? :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama