Osudové stretnutie - 1. kapitola

24. ledna 2008 v 8:33 | Melindushka
tento príbeh vznikol ešte pred HP7.... vlastne už aj počas.... dopredu som si to premyslela, aspoň väčšinu... len to neni stále na papieri a v kompe uz vôbec nie O:-) tak ak nájdete niečo, čo ste nečítali alebo čo by vás nahnevalo, prosím nehnevajte sa. to je moja fantázia...

Osudové stretnutie - 1. kapitola

Zima ešte ani nezačala, no aj tak je vonku krásne. Deti behajú povonku a tešia sa zo skorého novembrového snehu. Áno, sneh. Hoci je ešte len 8. november. Rodičia ich sledujú z okien. No nie všetci rodičia.
Jeden manželský pár sa nachádza v londýnskej nemocnici. Potterovci. David a Samanta Potterovci. David čaká vonku pred pôrodnou miestnosťou. Už túžobne očakáva svoje prvé dieťa. "Dúfam, že to bude chlapec. No tak, čo tam toľko robíte!?" Je nervózny. Veď sa má každú chvíľu stať otcom!
Sam, ako ju priatelia volajú, sa tiež veľmi teší na svoje dieťa aj napriek tým bolestiam, ktoré jej spôsobuje. "Dúfam, že to bude dievča. Už len kvôli tomu utrpeniu:D". "Tak a teraz zatlačte Sam. Už vidím hlavičku. Už to lezie :D. A je to tu. Gratulujem, ste mamičkou nádherného, zdravého chlapca," oznamuje jej doktor. "No čo už. Mohla som to predvídať. Veď to trvalo. Chlapi," zasmeje sa. "Pán Potter, ste otcom! Je to chlapec," počuje už len doktorove slová a už počuje svojho plačúceho syna. "Si nádherný. Oči po otcovi. Ten sa teda poteší. Ach, ahoj Dave. Práve som na teba myslela. Pozri, kto je tu," otočí sa na syna. "Je naozaj krásny. A tie oči..." prekvapene sa pozerá Dave na syna. "Sú ako tvoje," usmeje sa Sam a pobozká syna aj manžela. "A meno si mu už vybral?" pýta sa ho. "No, myslel som, že by sa mohol volať James. James Potter. Ako môj otec," odpovie jej Dave. "Súhlasím. Veď som sľúbila, že keď to bude chlapec, vyberáš mu meno ty." "Ľúbim ťa," a pobozká ju na jej jemné pery.
* * * * *
Dave a Sam sa už tri týždne vytešujú zo svojho syna. Je pre nich jedinečný. A to nielen kvôli jeho pôvodu. Nie kvôli tomu, že je čarodejník, ale preto, že sa na nich pozerá svojimi orieškovohnedými očami a smeje sa svojimi malými ústami. Práve si zívol, a tak ho jeho mamička ide uložiť do postielky. Nemá ani tušenia, že neďaleko od nej jedna mamička trpí rovnakými bolesťami ako ona pred tromi týžďnami. Nevie, že kdesi na opačnej strane Londýna existuje rodina Evansová, ktorá už čakná na ďalší prírastok do rodiny.
Peter Evans so svojou dvojročnou dcérkou Petuniou uprene hľadia na dvere pôrodnej miestnosti, za ktorými sa nachádza jeho manželka Jane. Vtom odtiaľ vybehne lekár, až sa obaja zľakli, že sa niečo stalo. No lekárov výraz im hovorí niečo iné. "Áno, už sa to narodilo. Určite je to chlapec. Veď sme na neho toľko čakali," pomyslí si Peter. "Oco, oco, poďme sa pozlieť!" volá naňho Petunia. "Cem vidieť svoju sestličkuuu." "Sestričku?" spýta sa sám seba Peter. "Ach, tak to nevyšlo. No čo narobíš. Som zvedavý, aké meno jej Jane vybrala," a vojde aj s dcérkou do miestnosti. "Musím povedať, že vyzeráš skvelo po takom pôrode," snaží sa potešiť svoju manželku. "Mami, kde je?" Petunia sa jej už nevie dočkať. "Volá sa Lily, Petunia!" "Tak, kde je Lily, mami?" "O chvíľku ju hneď donesú. Vydrž, dobre?" "Lily? Nechcela si náhodou Ginny?" "No vieš, prišla som na to, že Lily ťa viac poteší." "Tak to si uhádla. Ďakujem Jane." "Aha, už ju nesú," a Peter aj s Petuniou sa otočili, aby ju čo najskôr videli. "Vidíš to, Peter? Oči má po tvojej mame. Krásne smaragdovozelené. Preto sa volá Lily," hovorí mu Jane. "N-n-neverím..." A Jane ho jemne pobozká.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wiwa Wiwa | 24. ledna 2008 v 8:37 | Reagovat

casy! pleties ich... ale som zvedava na koniec pribehu

2 Melindushka Melindushka | 24. ledna 2008 v 8:40 | Reagovat

neboj to som aj ja zvedava.... este to nemam premyslene:D  a tie casy to je tak naschval.... ak ti to vadi necitaj:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama