Náhoda je blbec...

2. ledna 2008 v 21:28 | Melindhuska

Náhoda je blbec


Zrazu sa opäť rozľahol krik. To ako vždy sa Lily, krásna ryšavá zelenooká Chrabromilčanka, nahnevala na vysokého, tmavovlasého Chrabromilčana s orieškovohnedými očami. Na Jamesa Pottera. "Prečo ho nemôžeš konečne nechať na pokoji? Snáď mu niečo závidíš?" "A mal by som závidieť, že Ufňukanec tak miluje čiernu mágiu? Veď ja som sa len bránil!" "A pred čím? Veď si ho napadol! Tak ako môžeš hovoriť, že si sa bránil???" "Ale Lily! Čo si nevidela, že ťa chcel napadnúť? A ja som predsa ty! Tak som sa bránil." "Prosím ťa, nechoď na mňa opäť s tým, že ma miluješ a som celý tvoj živoť, že keď ma ´brániš´, brániš tým seba. Aj tak ti to neverím. Ty sa nedokážeš nikdy zmeniť. Zostaneš vždy taký arogantný a namyslený, ako keď som ťa spoznala!" "Ale Lily....Počkaj..." no Lily už odchádzala a nemienila ho počúvať. Utiekla od neho a on nevedel kam.
Tu k nemu pristúpil Sirius. "Paroháč, vykašli sa už na ňu. Asi to nakoniec nie je tá pravá. Zabudni na ňu. Keď po šiestich rokoch nezistila, že si sa kvôli nej dokonca aj zmenil, určite si ťa nezaslúži. Ty si dokážeš nájsť aj lepšiu." "No možno. Ale veď vieš, že odkedy som ju uvidel, nemôžem ju dostať z hlavy." Otočil sa a nechal tam Siriusa len tak stáť. Keď prišiel do klubovne, zbadal ju. Sedela tam tak sama. Prečo sa naňho len tak strašne hnevá? Veď ju práve zachránil pred Ufňukancom.
Vyšiel hore do svojej izby. Našťastie bola prázdna. Siriusa nechal stáť vonku, Remus bol v knižnici. A Peter? Možno skúšal ohúriť nejakú z dievčat. Nie že by mu to nejak išlo. James si ľahol na posteľ. Bol smutný. Tak ako vždy, keď sa s Lily pohádal. Nikdy nepochopil, ako je to možné. S nikým iným sa nehádala toľko, čo s ním za posledný mesiac. Pre Jamesa to bolo dvakrát tak ťažké. Už naozaj nevedel, čo má spraviť, aby si ju získal. Skúsil už všetko. Alebo nie? Niečo ho predsa len napadlo. "Nie to jej nemôžem spraviť. Alebo áno? Veď aj tak ju nezaujímam. Spýtam sa Siriusa, čo na to hovorí. A čo keď mi to ale nevyjde? Čo potom? Aspoň zistím, že ako na tom u nej som. Ako jej na mne záleží. Ak jej na mne vôbec záleží. Lebo podľa toho, ako sa ku mne správa to vyzerá, že nie. Ale veď za pokus to stojí. A potom uvidíme."
Zatiaľ dole v klubovni Lily zamyslene sedí. "Čo som to spravila? Veď mu neublížil. Tak prečo som naňho vyletela? Ale veď si to zaslúžil. Nemal si začínať. Tak mu treba. A prečo nad tým vôbec toľkok rozmýšľam? Veď mi na ňom nezáleží...."
* * * * *
O dva týždne neskôr
Bol krásny slnečný deň. Začal víkend. Lily sa prechádzala okolo jazera. Zbožňovala ho. Bolo také zvláštne. Také iné ako tie ostatné, čo doteraz videla. Vždy ho rada obdivovala. Ako sa tak prechádzala, zbadala Záškodníkov, ako vždy, sedieť pod veľkým dubom. Opäť začala rozmýšľať nad Jamesom. "Prečo sa s Jamesom toľko hádam? Prečo mu nedám pokoj? Ale veď si to James vždy zaslúži, keď sa s ním pohádam. A odkedy ho volám James??? Veď je to Potter, nie James. Vždy bol, vždy je a vždy Potterom aj zostane."
Bola veľmi zamyslená na to, aby si všimla, že sa k nej niekto blíži. A už vôbec si nevšimla, že to bol Ufňukanec. Ten si to mieril priamo k nej. Mal zlú náladu, tak si ju chystal zlepšiť. Zdalo sa mu, že Evansovú už Potter toľko nechráni. Teraz má príležitosť. Prišiel k nej, vytiahol prútik a než sa Lily stihla spamätať, vznášala sa vo vzduchu dolu hlavou. Ufňukanec sa len smial a Lily tam visela prekvapená, no zároveň nahnevaná. Nevedela, čo má robiť. A James sa ju nepokúšal chrániť, ani jej nepovedal, že sa k nej niekto blíži a pritom to všetko videl. Veď aj teraz sa na ňu pozeral, ale nič nespravil. Lily videla, ako mu Sirius niečo pošepkal, potom sa otočil a ďalej sa rozprával so svojou partou. Nechal ju tam visieť. Bola na neho nahnevaná, ale zároveň aj smutná, že sa ju nesnažil zachrániť. Keď už mal Ufňukanec dosť dobrú náladu, kúzlo zrušil. Aj keď veľmi nevoľky. Veľmi ho zaujímalo, či by ju nakoniec Potter zachránil, keby tam bola visela celý zvyšok dňa.
Lily dopadla na zem. Mala chuť hneď ísť za Ufňukancom a nejak ho zakliať, no kým sa stihla spamätať a postaviť, utiekol. Odišla teda naspäť do klubovne. Bola prázdna. Všetci boli vonku v taký slnečný deň. A ešte k tomu aj víkend. Sadla si do kresla, v ktorom tak rád sedával James. Rozmýšľala, prečo sa James správal tak, ako sa správal. Prečo jej nepomohol? Alebo prečo jej aspoň nepovedal, že sa k nej blíži Ufňukanec? Po toľkých rokoch, čo jej sátle behal za pätami, ju neupozornil? Ako je to možné? Je vôbec možné, aby sa po dvoch týždňoch tak veľmi zmenil? Zrazu pocítila niečo teplé na líci. Bola to slza. Utrela ju, no vtom pribudla ďalšia a ďalšia. Plakala. V tej chvíli sa otovril portrét. Lily sa ešte stihla pozrieť, kto to bol a už len zavial jej plášť na schodoch do dievčenského internátu. Musela ujsť. Nemôže ju takto vidieť. Hlavne nie on. Nie James Potter. Našťastie v izbe nik nebol. Ľahla si a plakala ďalej. Plakala, lebo ju niečo trápilo. Alebo skôr niekto. James Potter. Nevedela tie slzy zastaviť. Nedalo sa to. Len plakala a plakala. "Ako sa mohol takto rýchlo zmeniť? Chýba mi, že ma neotravuje. Chýba mi, že nepočujem, ako vraví ´ľúbím ťa´. Chýbajú mi jeho orieškovohnedé oči. Vlasnte, chýba mi ON celý. Chýba mi James Potter. Ako sa to mohlo stať? Prečo mi chýba? To nemôže... alebo áno? Jedine, že by... nie, to určite nie. Či áno? Neviem. Už si v ničom nie som istá. Ale v tomto som. Ja som sa zaľúbila do Jamesa Pottera!!!!!! Ako inak vysvetliť, že mi chýba? A že mi vadí, že ma dnes neupozornil alebo nebránil? Jedine touto vetou. Ľúbim Jamesa Pottera. Tak a je to. Ale čo mám teraz robiť? Ako mu to mám povedať? Veď sa so mnou nerozpráva. Vymyslím niečo? Nie, na to je už neskoro. Sme siedmaci a o chvíľu sa školský rok končí. Všetci sa rozídeme a ja ho viac nestretnem. Čo mám robiť? Nechám to tak. Už sa nič nedá robiť." Dohovorila. Rozmýšľala nahlas. Bola taká zamyslená. Nevšimla si, že niekto stál vo dverách. Bola to Liz. Jej najlepšia priateľka. Nevedela, čo má robiť, ale vedela, že nesmie vojsť do izby. Nechala teda Lilly v izbe samu. "Nech sa vyplače. Dúfam, že jej to pomôže. Ale aspoň bude unavená a pospí si. Veď odkedy sa s ňou Potter nerozpráva, tuším poriadne ešte nespala. Ale čo mám teraz robiť ja? Mám to niekomu povedať? Potterovi určite nie a keď to poviem Blackovi, to môžem rovno Potterovi povedať. Ale zase sa môžeme nejak dohodnúť a dať ich konečne dokopy. Aspoň budú obaja šťastný a aj my budeme mať pokoj. OK. Tak pôjdem za Blackom. Dúfam, že niečo vymyslíme."
James si sadol do kresla. "Bola to naozaj Lily? Nie, čo by tu robila tak sama? Žeby sa hnevala, že som jej nepomohol? Ale nemohol som. Chcel som, ale nemohol som. Tak dlho som sa premáhal. Ešteže tam bol Sirius. Inak by som na Ufňukanca vyletel. Ale raz mu to zrátam. Moja jediná Lily. Bola si to ty? A to čo si mala v očiach bol smútok? Nie, veď ja som nevidel, kto to bol." Z myšlienok ho vyrušila Liz: "Potter, kde je Black? Potrebujem si s ním niečo vybaviť." "Neviem," odpovedal James popravde. "Asi zostal pod dubom s Remusom a Peterom." "OK. Vďaka," a odišla. James mal pravdu. Bol pod dubom. "Hej Black, poď sem. Musím sa s tebou porozprávať." "Čo sa deje? Niečo som ti spravil?" "Nie, nejde o mňa. Ide o Lilly." Povedala mu všetko, čo počula. "Ach, takže tak. Tak to sa James poteší. Vyšlo mu to." "Čo?" "Ale, len chcel zistiť, že čo k nemu Evansová v skutočnosti cíti. Či ho naozaj nenávidí alebo sa len pretvaruje pred ním. A ako ťa počúvam, tak si to len neuvedomovala, že ho ľúbi. Stačilo ju len trošku kopnúť. Teda skôr pomôcť jej zistiť, aký vzťah má k Jamesovi." "Aha. Tuším vám to vyšlo. Musím uznať, že to nebol zlý nápad. A čo budeme teraz robiť?" "No tak to ešte neviem. Potrebovali by sme plán." Na chvíľku sa zamyslel: "Ááá, mám to!"
Sirius všetko Liz presne vysvetlil. "Hmm... nie je to zlý nápad. OK. A ako zistíš presný čas?" "O to sa postarám, neboj sa," žmurkol na ňu a odišiel. Liz išla tiež do izby. Lily už zaspala. "Nech si trošku oddýchne. Veď neskôr sa porozprávame." Lily sa po chvíli konečne zobudila. Mala pod očami kruhy. "Dobré ráno, Lily! Ako si sa vyspala?" spýtala sa Liz. "No ani neviem. Len trošku som spala," odpovedala. "Prečo máš pod očami kruhy? Ty si plakala, však?" "Nie, nie. To som len málo spala." "Lily, nemusíš to zahovárať. Išla som von, ale zabudla som si tu knihu. A keď som sa po ňu vrátila, videla som ako plačeš. A nahlas si rozmýšľala. Tak som radšej odišla. Nechcela som ťa vyrušovať." "Aha. Takže si nič nepočula?" Liz musela trošku zaklamať. "Nie, nepočula som, nad čím si uvažovala. Ale keď chceš, môžeme sa ísť prejsť a porozprávať sa." "Ďakujem, že ťa mám. Neviem, čo by som bez teba robila. Mám ťa rada. Ideme teda?" A tak obe odišli k jazeru.
Sirius ich videl, ako prechádzajú cez klubovňu, prešli portrétom a obe zmizli. Rýchlo bežal po Jamesa. "Paroháč, čo tu takto sedíš? Robíš mi starosti. Si taký zvláštny. Poď von, pod náš obľúbený dub. Veď vonku je tak krásne." "Tichošľap, nechaj ma teraz." "Ale no tak. Sme tu posledný rok. Už sa sem nevrátime. Poď si užiť posledné týždne." "No dobre, presvedčil si ma." A obaja odišli von.
Práve išli okolo Liz s Lily. Lily bola tak zarozprávaná, že si nevšimla Jamesa so Siriusom popri nich a povedala: "Liz, prišla som na to, že ja ĽÚBIM JAMESA POTTERA!" Trvalo to len stotinu sekundy, než ju James chytil do náručia a pobozkal ju. Lily už-už chcela začať na neho kričať, keď si uvedomila, že nemá prečo. Veď práve po tomto túžila odkedy sa s ňou James prestal rozprávať. Nechala to teda všetko tak, len zavrela oči a vychutnávala si ten krásny pocit. "Prečo si mi to nepovedala skôr Lily?" "Neuvedomila som si to. To, čo k tebe cítim." "Povedz to ešte raz. Ale teraz mne." "Ľúbim ťa, James Potter." "Ľúbim ťa, Lily Evansová." Znovu sa pobozkali a odišli sa prechádzať. "Tak. Black musím ťa pochváliť. Vyšlo ti to." "Nie, nám to vyšlo. Liz." "Tak teda, vyšlo nám to, Sirius." A aj oni sa odobrali ruka v ruke preč.
Večer, keď sa Lily vrátila na izbu, bola veľmi šťastná, že tam našla Liz samu. "Ďakujem." "Nemáš za čo. Veď na to sú priateľky, nie?"
"Ďakujem Tichošľap." "Nemáš zač, Paroháč. Veď čo myslíš, na čo sú priatelia?"
Posledný rok v Rokforte sa stal pre všetkých štyroch nezabudnuteľným.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hayddé Hayddé | Web | 4. ledna 2008 v 19:50 | Reagovat

je to hezký, mě se to líbí, akorát odděluj přímé řeči, aby bylo jasně vidět, kdo co říká, bude to přehlednějšía  taky časové údaje odděluj, jetli chápeš

2 Wiwa Wiwa | 22. ledna 2008 v 10:54 | Reagovat

heh ja tenhle pribeh cetla jako prvni:D je to sranda..lebo som tiez jeden napisala dufam ze tu coskoro bude:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama